Bodák (bajonet) ČSLA vz.58 SA 58 AČR s puzdrom originál

Podrobný popis

Bodák (bajonet) ČSLA vz.58 SA 58 AČR s puzdrom

• Originálny vojenský bajonet útočnej automatickej pušky vzor 58 / Sa58 Československej ľudovej armády / Armády Českej republiky.
• Bakelitová rukoväť (rúčka).
• Bez kovovej pätky (tento model bodáka nie je určený na hádzanie/vrhanie).
• Kožené opaskové puzdro z prírodnej usne živočíšneho pôvodu.
• Použitý tovar (bodáky sú opotrebované, odreniny, znečistenie, vzhľadové vady, vyradené z armádnych zásob).

Rozmery:

• Celková dĺžka: cca 28,5 cm
• Dĺžka čepele: cca 17 cm

Hmotnosť: cca 205 g (s puzdrom cca 280 g)

Armádny originál Československej ľudovej armády

Bodák vz. 58

Bodák vzor 58 je štandardným príslušenstvom samopalu vzor 58, vyrábaného v Českej zbrojovke Uherský Brod.

Vývoj a výroba

• Výroba bodáka sa rozbehla súčasne s výrobou samopalu vzor 58. Autorom designu bodáka bol Jiří Čermák. Prvú dodávku dostala armáda začiatkom roku 1960. Bodák bol od začiatku koncipovaný tak, aby bolo možné jeho použitie jednou rukou všade tam, kde z akéhokoľvek dôvodu situácia neumožnila nasadenie bodáka na samopal. Čepeľ je skrátená tak, aby jej dĺžka vyhovovala pri boji zblízka pri držaní rúk. Je štíhla, ale dosť silná so stredovým hrotom a krátkym falošným ostrím, obojstranne odľahčená žliabkom. V chrbte rukoväte je drážka na nasadenie na koľajničky s ozubom na spodku hlavne samopalu.
• V priebehu rokov sa bodák vyrábal v niekoľkých variantoch. Všetky mali rovnaké rozmery, líšili sa iba menšími zmenami a detailmi v priebehu výroby. Výrobcom bodáka bola Česká zbrojovka Uherský Brod, ktorá vyrábala aj samopaly. Tu sa bodáky tiež kompletovali, pretože črienky a pošvy vyrábali iní výrobcovia. Bodáky sa spočiatku pracne vyrábali z výkovkov, po prvej vzhľadovej inovácii už technikou presného liatia. Dohotovenie sa vykonávalo trieskovým obrábaním, leštením a černením. Výrobu bukového dreva na samopaly a bodáky zaisťoval Drevársky závod Litovel. Prvý model bodáka mal črienky rukoväte vyrobené z hranola bukového dreva a bol tým dosť odolný. Bukové črienky nemali zvonku žiadne značenie, po ich demontovaní je však možné vidieť vo výreze črienky pre rap vyrazené dva skrížené meče a značku OTK.
• Asi dva roky po začiatku výroby nahradil drevo na samopaloch materiál lisovaný z drevotrieskového buku, spojený formaldehydovým resolom. Tento materiál bol vyvinutý v závode Bučina Zvolen az tejto masy sa tiež začali vyrábať rúčky bodákov. Čreenky sa vyrábali z dvoch polovíc, lepených k sebe epoxidovou živicou. Pretože pevnosť lepenia sa ukázala ako nedostatočná, muselo dôjsť časom k poisteniu jedným nitom. Druhým nitom bol väčšinou bodák opatrovaný vo Vojenskom opravárenskom závode (VOZ), pri uvoľnení lepeného spoja. Zaujímavé exempláre sú tie, kde pre nedostatok pôvodných črienok na tento typ došlo k navarovaniu predĺženej stopky rukoväte a osadeniu črienok posledného typu.
• Na uľahčenie manipulácie s bodákom došlo v 70. rokoch k pretiahnutiu priečky dole v záštite v tvare štíhleho nosca, ktorý zabraňoval skĺznutiu dlane. Zároveň poskytoval lepšiu oporu pri použití bodáka jednoruč. Aj tento tretí variant je s krátkym rapom, oválne vybranie v rape však bolo o 10 mm dlhšie a 2 mm širšie ako u predchádzajúcich dvoch variantov. Paradoxne sa neriešil problém s uvoľňovaním črienok a črienky sa opäť len lepili. Neskôr sa istili jedným nitom a ďalší jeden až dva sa pridávali postupom výroby a pri opravách vo VOZ, niekedy kuriózne do stredu alebo na koniec rúčky, zrejme podľa rozsahu poškodenia lepeného spoja. Tento tretí variant bodáka sa vyrábal technikou presného liatia. Keďže vojaci nemali radi vojenskú službu, nesprávali sa pekne k výstroju a výzbroji, as bodákmi sa často hádzalo. Dochádzalo tak často k zlomeniu rúk tam, kde končil krátky rap rukoväte. Preto sa pristúpilo k štvrtému variantu bodákov. Došlo k predĺženiu rapa bodáka po celej dĺžke rukoväte, rap navyše prečnieval asi o 5 mm cez koniec črienok hlavne preto, aby pri náraze vrhnutého bodáka na cieľ opačným koncom nebol dosadnutý na črienku, ale na predĺžený rap. Bodáky boli od výroby tupé ak ich nabrúseniu malo dôjsť údajne až v prípade vojny. Objavovali sa aj brúsené bodáky, ale tie boli určené pre špeciálne jednotky. Bodák bol tupý preto, že už Nemci počas vojny prišli na to, že bodák s tupým ostrím spôsobuje horšie liečiteľné rany, než bodák ostrý. Vyradenie vojaka po bodnutí neostreným bodákom je dlhšie, než po rane bodákom naostreným. Bodák bol určený na bodnutie, nie na rezanie.

Pošvy

• Pošva pri bodáku je celokožená, zošitá z troch vrstiev hovädzej prírodnej kože a pri hrote je z oboch strán zosilnená ďalšou vrstvou. Zošitie je istené nitmi. Závesné pútko je postavené šikmo k pošve, takže bodák je umiestnený na opasku v uhle asi 40 stupňov. Väčšina pošv je šitá na umiestnenie na ľavej strane opasku, ale vyrábala sa aj verzia pre ľavákov. Jeden z variantov pošvy má závesné pútko šité ako samotný kus; k pošve je našité a nanitované piatimi nitmi. Túto pošvu vyrábal prvý výrobca pošev GALANTA. Ďalším výrobcom bol podnik KOZAP, ktorého výrobky sa okrem značenia líšili tým, že pútko bolo už šité ako súčasť zvršku, prešívanie nebolo tak dôkladné, ale istilo ich šesť nitov. Tento vzor zostal zachovaný aj v poslednej fáze výroby u všetkých ostatných výrobcov. Potom prevzali výrobu Kožiarske závody Liptovský Mikuláš a potom firma SNAHA Karlovy Vary, ktorá sa v záverečnej fáze výroby pošvy (po revolúcii) delila o zákazku s podnikom EPRUZ. Pošvy firmy EPRUZ sa vyznačovali horšou kvalitou spracovania, menej kvalitnou kožou a zapínaním na patentový cvok. Armádni regulovčíci a hradná stráž mali pošvy šité z bielej lakovanej kože. Chemické vojsko malo zvláštnu pošvu zo zelenej pogumovanej tkaniny bez akéhokoľvek zosilnenia.

Značenie pošev

• Firma GALANTA značila svoje výrobky tromi pečiatkami na zadnej strane. Prvá bola vlastnícka značka armády, skrížené meče a posledné dvojčíslie roku, druhá pečiatka označovala skrátený názov výrobcu a celý rok (napr. GALA 1965). Tretie značenie malo podobu krúžku s písmenami OTK a G a číslom. Táto pečiatka sa umiestňovala na zosilnenej špici. Podnik KOZAP značil pečiatkou K6 skrížené meče a rokom výroby. Od roku 1976 sa pečiatka zmenšila a pribudla značka OTK 2, od roku 1985 na ďalšom riadku série 1, 2, 3. Posledné pošvy Kozapu majú rok 1986 OTK 3, ale bez označenia série. Firma SNAHA Karlovy Vary mala pečiatku v podobe deleného obdĺžnika, umiestneného na zosilnenej špici pošvy, kde v ľavej časti je vlastnícka značka armády, skrížené meče, v strede je v hornej časti nápis Snaha, v dolnej OTK a číslo. V pravej časti hore číslo série (S a číslo), dole plný rok. Od roku 1979 sa na mieste nápisu Snaha objavuje OTK, dole v strede pečiatky pribudlo ďalšie políčko a nápisy K a KV Značenie EPRUZ je jednou prostou pečiatkou s nápisom EPRUZ sro Otrokovice na vnútornej strane zapínacieho pásika.

Takticko technické dáta (TTD)

• Dĺžka pošvy: 295 mm
• Dĺžka bodáka: 280 mm
• Dĺžka čepele: 175 mm
• Šírka čepele: 20 mm
• Hrúbka čepele: 5 mm
• Dĺžka rúk: 100 mm
• Priemer stlačenia: 8 mm
• Dĺžka vrchnej drážky: 51 mm
• Priemer vrchnej drážky: 9 mm
• Hmotnosť bodáka (buková rúčka): 177 g
• Hmotnosť vr. pošvy: 245 g

Samopal vzor 58

7,62 mm samopal vzor 58 (tiež nazývaný Sa vz. 58) je československá útočná puška vyrábaná Českou zbrojovkou Uherský Brod, určená na ničenie živej sily a ľahko obrnených cieľov. Pracuje na princípe odoberania plynov z hlavne a môže strieľať jednotlivými ranami alebo dávkou. Používa puškový náboj stredného výkonu 7,62 × 39 mm vz. 43, zásobník je konštruovaný na tridsať nábojov. Je vo výzbroji slovenskej armády a slovenskej polície, v českej armáde bol používaný do roku 2011. Terminologicky nesprávne je vzor 58 označený ako samopal, pričom podľa súčasnej terminológie ide o útočnú pušku.