Poťah na helmu KZS sieťovaný breza ZSSR

Podrobný popis

Maskovací sieťovaný prevlek na helmu KZS sovietskej armády kamuflážny vzor breza ZSSR/Rusko originál

Originálny sovietsky maskovací poťah na prilbu KZS (vzor Berezka / Solnečnaja).

Tento typ textilného poťahu sa používal v sovietskej armáde na oceľové prilby typu SŠ-40, SŠ-60 alebo SŠ-68. Vyznačuje sa špecifickou sieťovanou štruktúrou a charakteristickým škvrnitým maskovaním.

Obdobie produkcie: Komplet KZS bol zavedený do výstroja Sovietskej armády v roku 1975 a masovo sa vyrábal po celé 80. roky. Veľmi populárny bol u prieskumných jednotiek, výsadkárov (VDV) a tiež počas sovietskej vojny v Afganistane. Používal sa až do rozpadu ZSSR na začiatku 90. rokov.

Materiál: Ľahká, priedušná sieťovina, ktorá skvele rozbíjala siluetu helmy a umožňovala dodatočné vpletanie vegetácie.

Vzor Berezka (breza): Charakteristický "pixelový" alebo "schodovitý" vzor deformovaných listov.

• Sieťovaný kamuflážny obal na vojenskú prilbu armády Sovietskeho zväzu.
• Univerzálna veľkosť - obal je možný použiť na kovovú (oceľovú) alebo kevlarovú (balistickú) helmu.
• Spodný okraj je opatrený elastickou šnúrkou.
• Vyrobené v Sovietskom zväze v priebehu 70. - 80. rokov 20. storočia.
• Cena uvedená za 1 kamuflážny poťah na helmu.
• Zánovný stav (nepoužité, dlhodobo skladované, vyradené z armádnych prebytkov).

Farba: kamuflážny vzor "Breza" ( „Beryozka“)

Materiál: 100% bavlna

Hmotnosť: cca 39 - 45 g

Armádny originál armády Sovietskeho zväzu (ZSSR)

Tieto poťahy na sovietske prilby (najčastejšie pre modely SSH-68) boli vyrábané z prebytkov a zvyškov látok pri šití maskovacích oblekov KZS a kombinéz KLMK.

Rozdiely v odtieňoch mali dva hlavné dôvody:

• Technologické odchýlky výroby v ZSSR : Sovietske textilné továrne často nedodržiavali presné miešanie farbív. Rôzne šarže látok z rôznych tovární mali odlišné odtiene - od sýto zelenej po olivovú a od čisto bielej cez žltú až po oranžovohnedú.
• Sezónne a geografické určenie : Svetlejšie (žltkasté) a tmavšie (zelenšie) varianty zámerne reflektovali odlišné ročné obdobia alebo prostredie (napr. suchá vyprahnutá tráva verzus svieži jarný porast).

Kto používal svetlejší a kto tmavší vzor?

V sovietskej armáde neexistovalo striktné pravidlo, ktoré by určovalo konkrétnej zložke svetlejší či tmavší poťah . Distribúcia prebiehala podľa toho, čo bolo práve na sklade.

Všeobecne sa však tieto maskovacie doplnky viazali k určitým typom jednotiek a prostredia:

• Využitie jednotkami : Kamufláž Brezka bola primárne určená pre elitné a špecializované zložky - pohraničná stráž KGB (Pograničnyje vojská), prieskumné jednotky (Razvedčiky), ostreľovače a výsadkára VDV .
• Svetlejší / žltohnedý variant (tzv. "Zlatá breza") : Často sa objavoval u pohraničnej stráže a bol masívne využívaný počas vojny v Afganistane . V tamojšom suchom, prašnom a horskom prostredí fungoval žltkastý či púštny nádych podkladu podstatne lepšie ako sýta zeleň.
• Tmavší / zelený variant (tzv. "Strieborná breza") : Bola štandardom pre stredoeurópske a lesné operačné priestory (vrátane jednotiek dislokovaných vo vtedajšom Východnom bloku), kde sýto zelený podklad dokonale splýval s bujnou vegetáciou.

Tento sieťovaný materiál (z ktorého sa šili obleky KZS, ako aj tieto samostatné poťahy na prilby) bol v Sovietskej armáde oficiálne klasifikovaný ako prostriedok protichemickej a protiradiačnej ochrany (spadajúci pod vojská chemickej ochrany), nie ako primárne maskovací odev pre prieskumníkov.

Tu sú podrobnosti o tom, ako mal tento systém na nukleárnom bojisku fungovať:

1. Ochrana pred zábleskom a atómovým spádom

Obleky a poťahy KZS boli vyrobené z hrubej bavlnenej sieťoviny, ktorá bola napustená špeciálnou chémiou na zníženie horľavosti (tzv. retardéry horenia OP).

• Tepelný impulz (svetelný záblesk) : Pri jadrovom výbuchu vzniká extrémne tepelné žiarenie. Oblek KZS sa nosil ako najvrchnejšia vrstva - buď cez bežnú uniformu, alebo cez špeciálny ochranný protichemický oblek OKZK. Úlohou siete bolo zuhoľnatieť a absorbovať hlavnú tepelnú vlnu . Tým, že vrstva zhorela alebo zuhoľnatela, zachránila uniformu a kožu vojaka pod ňou pred fatálnymi popáleninami.
• Rádioaktívny spád : Výhodou sieťovanej štruktúry bolo, že dokázala zachytiť hrubé častice prachu z rádioaktívneho spádu, ale zároveň bola vzdušná a vojak sa v nej neuvaril tak rýchlo ako v celogumových oblekoch OZK.

2. Jednorazové použitie a likvidácia

Obleky KZS az nich odvodené doplnky boli koncipované ako spotrebný, jednorazový materiál .

• Pokiaľ bol poťah či oblek kontaminovaný rádioaktívnym prachom, bojovými chemickými látkami, alebo ak bol poškodený tepelným zábleskom, nedegazoval sa (nečistil) .
• Po ukončení bojovej operácie alebo po prechode zamoreným územím ho vojaci museli jednoducho vyzliecť a zničiť - štandardným postupom sovietskej armády bolo zakopanie kontaminovanej siete hlboko do zeme .

Prečo sa z nich stala legenda?

Pretože bola táto výstroj lacná a masovo vyrábaná, v reálnom nasadení (najmä počas sovietskej vojny v Afganistane) si vojaci všimli skvelé sekundárne vlastnosti. Sieťovina bola ľahká (celý oblek vážil len cca 700 gramov), perfektne vetrala v horúcom podnebí a voľný vrecovitý strih spolu s "brezovým" vzorom dokonale rozbíjal siluetu ľudského tela v prírode. Vojaci ich preto začali nosiť permanentne ako maskovanie, a nie len ako núdzovú ochranu pred jadrovou apokalypsou.